Údaje o predajni sa načítavajú.

Vaše údaje boli odoslané.
Vaša predajňa Kaufland

Naposledy zvolená predajňa

Citrusové ovocie: Zázračné zbrane pre imunitný systém

Pomaranče, citróny a pod. chutia kyslasto sviežo, posilňujú našu imunitu a môžu sa mnohostranne používať pri varení a pečení. Patria do čeľade ružovitých a celkovo existuje približne 1 600 rôznych druhov. Prezradíme vám viac o ovocných vitamínových bombách.

Užitočné informácie

Citrusové ovocie má tieto špecifické vlastnosti

Vedeli ste, že existuje 400 odrôd rôznych pomarančov? Na pestovanie sa z nich používa približne 15 odrôd. Podobne ako iné citrusové ovocie aj pomaranče sa odlišujú podľa dužiny, sfarbenia, chuti a účinných zložiek. Najsladším citrusovým ovocím je mandarínka, zatiaľ čo citrón môže poskytnúť približne 50 percent dennej potreby vitamínu C prostredníctvom šťavy z jedného plodu. Citrusové ovocie sa môže pestovať v tropických a subtropických regiónoch. Takmer všetky odrody majú spoločné to, že vnútorná dužina je jedlá a väčšinou je šťavnatá. Sú tiež bohaté na éterické oleje, minerálne látky a vitamíny.


Pôvod

Odkiaľ citrusové ovocie pôvodne pochádza?

Detailný pohľad na čerstvé citrusové ovocie

Citrusové ovocie pochádza z juhovýchodnej Ázie. Rastú na stálozelených stromoch a kríkoch. Ich výška sa pohybuje od 5 do 25 metrov. História citrusového ovocia začala v Číne pred viac ako 4 000 rokmi. Približne v tomto čase sa začalo prvé cielené pestovanie citrusov, ktoré sa dovtedy len zbierali. Odtiaľ sa citrusové ovocie po hodvábnej ceste dostalo postupne aj do oblasti Stredozemného mora a do Afriky, kde sa rýchlo rozšírilo. Citrusové ovocie bolo medzi Rimanmi obľúbenou ingredienciou pri príprave nápojov a ovocných šalátov. Od 14. storočia sa citrusové ovocie cielene pestuje aj v oblasti Stredozemného mora. V 15. a 16. storočí sa dostalo aj do Ameriky, kde sa pestuje dodnes.

Hlavné oblasti pestovania citrusového ovocia

Citrusové ovocie potrebuje pre svoj rast teplé a suché podnebie. Hlavnými oblasťami pestovania v Európe sú dnes Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko. V Ázii dominujú krajiny ako Turecko, Čína a Thajsko. Na amerických kontinentoch sa citrusové ovocie pestuje predovšetkým v Mexiku a Brazílii. Aktuálne sa po celom svete zozbiera za rok približne 20 miliónov ton citrusového ovocia – so stúpajúcou tendenciou. Keďže v prípade citrusového ovocia ide o teplomilné plody, zbierajú sa predovšetkým v letných mesiacoch. Po zbere sa citrónové ovocie dostane buď priamo do obchodu, alebo sa ďalej spracúva.


Sezónnosť

Kedy má citrusové ovocie svoju sezónu?

Citrusové ovocie rastie celoročne a zbiera sa v letných mesiacoch. Z citrusov sa dá vyrábať aj šťava alebo ovocné konzervy, ktoré sú trvanlivé a sú dostupné celoročne. Spravidla sa citrusové stromy kompletne oberú. Po zbere už plody s nízkym obsahom škrobu nedozrievajú, ako je to napr. v prípade banánov.


Používanie a skladovanie

Na čo sa môže citrusové ovocie použiť a ako sa má skladovať?

Detailný pohľad na čerstvé citrusové ovocie

Citrusové ovocie je v celom svete považované za jeden z najobľúbenejších snackov. Môže sa jesť nielen samotné, ale môže sa spracovať aj na smoothies, šalátové dresingy, dezerty, marmelády alebo ovocné nápoje plné vitamínov – rozmanitosť výrobkov z citrusového ovocia je obrovská. Citrusové ovocie ideálne ladí aj s výraznými jedlami a používa sa na okyslenie pokrmov. Citrusové ovocie sa môže skladovať na vzdušnom a nie príliš teplom mieste. V žiadnom prípade tieto malé vitamínové bomby nepatria do chladničky – sú príliš citlivé na chlad.



Zloženie

Čo sa skrýva v citrusovom ovocí

Detailný pohľad na čerstvé citrusové ovocie

Všetky druhy citrusového ovocia sú veľmi bohaté na vitamín C. Čo sa týka kalórií, v zrelom stave zvyčajne ponúkajú 20 až 50 kalórií na 100 gramov. Vďaka tomu majú vyslovene nízky obsah kalórií. Napriek ich pomerne nízkemu počtu kalórií má zrelé citrusové ovocie vysoký obsah energie, ktorý pochádza z uhľohydrátov. Rovnako vo veľkom množstve obsahujú rôzne životne dôležité látky a mnohé minerály. Uviesť treba predovšetkým veľké množstvá draslíka (okolo 100 až 150 mg na 100 gramov) a vápnika (od 10 do 30 mg na 100 gramov).