Jadrové ovocie: skladovateľné vitamínové bomby
Jadrové ovocie je súhrnný pojem pre ovocie rodu jadrových rastlín (Pyrinae). Jadrové rastliny obsahujú jadrovník, preto názov „jadrové ovocie“. Patria do čeľade ružovitých rastlín (Rosaceae). Jadrové ovocie má veľa možností využitia. Možno ho jesť čerstvé, ale aj zavarené alebo odšťavené.
Jadrové ovocie má tieto špecifické vlastnosti
Pod pojmom „jadrové ovocie“ sú zahrnuté všetky ovocné druhy, ktoré tvoria jadierka. Známymi zástupcami sú jablká a hrušky, ale aj šípky, dula a mišpuľa patria k jadrovému ovociu. Do obchodu sa dostávajú predovšetkým druhy, ktoré majú isté vlastnosti: Musia byť skladovateľné a odolné a nesmú byť náchylné na hnilobu.
Pôsobivá rozmanitosť druhov
Vedeli ste, že na konci 18. storočia existovalo na celom svete približne 20 000 rôznych odrôd jabĺk? Tento počet sa rýchlo zmenšil. V súčasnosti je totiž hospodársky zaujímavých už iba asi 60 kultúrnych odrôd jabĺk. Niektoré známe odrody sú Jonagold, Elstar, Braeburn alebo Granny Smith.
Kým počas nedávnej histórie počet odrôd jabĺk stále klesá, narástol počet odrôd hrušiek. Vo Francúzsku bolo v 17. storočí známych asi 300 odrôd hrušiek. V 19. storočí to bolo asi 1000 odrôd. Dnes existuje na celom svete približne 5000 odrôd hrušiek. Medzi známe odrody patria napríklad Conference, Abate Fetel, Williams Christ alebo Clapps Liebling. Dúl je na celom svete približne 700 odrôd. Pritom ide o takzvané náhodné sadenice a nie o cielené kríženie. Známa je Astheimer Perlquitte.
Odkiaľ pôvodne pochádza jadrové ovocie?
Jablko pôvodne pochádza z ázijského divého jablka. Jeho pôvodnou domovinou je Kazachstan. Odtiaľ prekonalo svoju dlhú cestu do Európy. Hruška pôvodne pochádza z euroázijskej oblasti. V 18. a 19. storočí boli hrušky úspešne pestované predovšetkým vo Francúzsku a Belgicku. Dula pochádza z východného Kaukazu a Zakaukazska. Neskôr ju pestovali aj v oblasti od Turecka po Afganistan. V strednej Európe sa vyskytuje od 9. storočia. Duly tam rástli predovšetkým v teplých vinohradníckych oblastiach. Dnes sa duly dovážajú z Ázie a Európy. Väčšina dúl sa však pestuje v Uzbekistane.
Kedy má jadrové ovocie svoju sezónu?
Doba zberu jabĺk je od augusta do októbra, hlavná sezóna zberu hrušiek je od augusta do novembra. Oba druhy ovocia sú však v predaji po celý rok. Doba zberu dúl je od októbra do novembra.
Na čo sa môže použiť a ako sa má skladovať?
Jadrové ovocie možno jesť samotné alebo sa môže použiť napríklad v ovocných šalátoch či dezertoch. Z plodov jadrového ovocia možno tiež robiť šťavu, polievky, džemy alebo želé. Ak sa plody jadrového ovocia správne skladujú, dokážu si po celé mesiace zachovať takmer nezmenenú kvalitu. Veľmi dlho možno skladovať predovšetkým jablká, preto sú v predaji po celý rok. Pre jadrové ovocie existujú štyri rôzne skladovacie stupne:
Pod prírodným skladovaním sa rozumie sklad s čerstvým vzduchom, ktorým môže byť chladná podzemná pivnica s veľkou vlhkosťou vzduchu. Studený sklad je vytvorený chladiacim strojom, ktorý dokáže podľa druhu jadrového ovocia udržiavať istú teplotu na konštantnej hodnote. Takto sa dozrievanie pozastaví a spomalí. Studený sklad si navyše vyžaduje zvlhčovač vzduchu, aby sa zabránilo vysušovaniu plodov jadrového ovocia. Pri Controlled Atmosphere (CA) skladovaní sa udržiava na konštantnej hodnote nielen teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj hladina kyslíka a oxidu uhličitého. Aj pri tomto druhu skladovania je cieľom spomalenie dozrievania. Pri Ultra Low Oxygen (ULO) skladovaní sa extrémne zníži hladina kyslíka vo vzduchu a dosahuje iba minimálnu hranicu potrebnú práve pre dozrievaciu aktivitu. Takto sa dozrievanie extrémne spomalí.
Čo sa skrýva v jadrovom ovocí
Hrušky poskytujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Za zmienku stoja železo, draslík, meď, horčík, fosfáty, jód a zinok. Duly sú bohaté na vlákninu a obsahujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok, ako je železo, zinok, draslík alebo sodík. Mišpule obsahujú veľa vitamínov a minerálnych látok, predovšetkým draslík. Mišpule obsahujú vo veľkej miere aj vlákninu ako pektín.