Puzzle John William Waterhouse „Duša ruže“.

Veľkosť skladačky cca 47,8 x 69 cm

Už stovky rokov maliari pri zobrazovaní žien často využívali krásu kvetov na vyjadrenie svojich myšlienok: biela ľalia sa stáva symbolom ženskej nevinnosti, nenasycené lekno podčiarkuje zmyselnú príťažlivosť, lotos a jazmín rozprávajú o exotickej kráse. Britský maliar John William Waterhouse (1849-1917) sa špecializoval na symbolistické, romantické scény a mladé ženy v splývavých šatách, ktoré už naznačovali príchod secesie. Svoje korene videl v predrafaelitách a dnes je považovaný za jedného z veľkých majstrov konca 19. storočia, ktorému nebola cudzia určitá tendencia k úniku pred moderným svetom. Jeho obrazy sú určite dekoratívne a farebné, čo je zreteľné aj na tomto motíve pre skladačku. Waterhouseova tvorba však odráža nielen jeho veľmi precízne ideály ženskej krásy, ale aj jeho celoživotnú fascináciu romantickými a symbolistickými témami, ako sú vášeň, mágia a transformácia na duševnej, erotickej a fyzickej úrovni. Olejomaľba „The Soul of the Rose“ vznikla v roku 1908 a v súčasnosti sa nachádza v súkromnom vlastníctve. Na rozdiel od väčšiny ostatných Waterhouseových diel, „The Soul of the Rose“ nezobrazuje scénu z presláveného alebo starého príbehu o láske. Namiesto toho ide o štúdiu ženy v záhrade, ktorá pravdepodobne vychádza z diela Alfreda Lorda Tennysona. Aj tu však rezonujú témy ako stratená alebo neopätovaná láska. Stlmená sexualita a túžba po neviditeľnej láske sú kľúčovými témami v „The Soul of the Rose“. Umelec portrétuje ženu na obraze bez zjavnej sexuality, ale jej pozícia pri stene a jej jemná ruka naznačujú jemnú zmyselnosť.