Medená tehla 1 kg – CU.999

Podrobnosti o produkte: 1000 gramov medeného polotovaru vo forme ingotu, hmotnosť 1000 g. ++

Krajina pôvodu:

Nemecko/Thyssen-Krupp

Materiál:

Meď

Čistá hmotnosť:

1000 gramov

Rýdzosť:

999/1000

Hmotnosť:

1000 gramov

Mincovňa:

Nemecko

Stav:

ako nová /

História

Meď, zlato, striebro a cín boli prvé kovy, s ktorými sa ľudstvo vo svojom vývoji zoznámilo. Keďže meď sa ľahko spracováva, používali ju už najstaršie známe kultúry pred približne 10 000 rokmi. Obdobie jej rozsiahleho používania od 5. tisícročia pred n. l. do 3. tisícročia pred n. l. sa v závislosti od regiónu nazýva aj doba medi. V Hujayrat al-Ghuzlan v Jordánsku existovalo už okolo roku 4 000 pred n. l. miesto hromadnej výroby medi. V alchýmii bola meď spájaná s Venušou/ženskosťou (planétové kovy) a považovaná za zlúčeninu síry a ortuti. Prvé zrkadlá boli vyrobené z tohto kovu. Počas neskorej východomediiteránskej doby bronzovej sa meď ťažila predovšetkým na Cypre a odtiaľ sa exportovala vo forme medených ingotov vážiacich zväčša okolo 30 kg v tvare volských koží (tzv. ingoty z volských koží). Fragmenty cyperských zliatkov vo forme volských koží z obdobia medzi 16. a 11. storočím pred n. l. sa nachádzajú v širokých častiach Stredozemného mora, až po Sardíniu, na Balkáne a dokonca aj severne od Álp (nálezisko v Oberwilflingen). Najväčším predindustriálnym výrobcom medi bola Rímska ríša s odhadovanou ročnou produkciou 15 000 ton.

Neskôr sa meď legovala s cínom a olovom na bronz. Táto tvrdšia a technicky odolnejšia zliatina dala meno bronzovej dobe. Rozlišovanie medzi olovom a cínom sa zaviedlo až s rastúcimi znalosťami o kovoch, takže pojem bronz je z dnešného pohľadu správne len na zliatiny cínu a medi s vysokým obsahom medi.

Zlatožltá zliatina medi a zinku „mosadz“ bola známa už v starovekom Grécku. Vyrábala sa tavbou príslušných rúd, ale až Rimania tento postup začali vo väčšej miere využívať. V starovekej Kolumbii sa často používala zliatina zlata a medi nazývaná tumbaga.

Výskyt

Meď sa v zemskej kôre vyskytuje s obsahom približne 0,006 % a z hľadiska frekvencie výskytu prvkov v zemskej kôre tak zaujíma 23. miesto. Meď sa často vyskytuje v rúdnej forme, t. j. v elementárnej forme. Celosvetovo je v súčasnosti (stav 2017) známych viac ako 3000 nálezísk čistého medi, okrem iného v Afganistane, Argentíne, Austrálii, Belgicku, Bolívii, Brazílii, Bulharsku, Čile, Číne, Konžskej demokratickej republike, Nemecku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Indii, Iráne, Írsku, Taliansku, Japonsku, Kanade, Kazachstane, Maroku, Mexiku, Mongolsku, Namíbii, na Novom Zélande, v Nórsku, Rakúsku, Peru, na Filipínach, v Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Rusku, Zambii, Švédsku, Švajčiarsku, Zimbabwe, na Slovensku, v Španielsku, Južnej Afrike, v Českej republike, Turecku, na Ukrajine, v Maďarsku, v Spojených štátoch amerických (USA) a vo Veľkej Británii (UK).

Čistá meď bola zistená aj v niekoľkých vzorkách hornín zo Stredného atlantického chrbta, ako aj z Mesiaca, ktoré priniesla sonda misie Luna 24 z oblasti Mare Crisium.