Už starí Rimania si vážili termálnych prameňov Wiesbadenu, ale až v 19. storočí sa tomuto kúpeľnému miestu na Rýne podarilo dosiahnuť medzinárodný úspech a stať sa „centrom spoločenskej kultúry“. Umelci ako Brahms, Brentano, Dostojevskij, Goethe a Wagner trávili čas v tomto „Nice severu“, ale aj šľachta, najmä cisár Vilhelm II., ktorý výrazne prispel k tomu, že jeho obľúbená „letná rezidencia“ sa v priebehu niekoľkých rokov premenila na reprezentatívne „mesto historizmu“. Wiesbaden relatívne nepoškodili obe svetové vojny, no jeho bývalý význam ako „salónu Európy“ bol týmto procesom stratený. O to cenniejsze sú historické fotografie, ktoré oživujú jeho slávnu minulosť. Sú to nenahraditeľné svedectvá doby, kedy sa vyššia spoločnosť tlačila pred kúpeľným domom a pod arkádami kaviarne Orient, a Jeho Veličenstvo jazdilo na koni po Wilhelmstraße.