Spomienky Marly Lindbergovej sú krištáľovo čisté: spomína na zvláštnu správu, ktorá ju nalákala do opustenej pôrodnice. Spomína na postavu, ktorá sa pokúsila o jej život. Na zvláštny, pískavý kašeľ psychopata počas boja na život a na smrť. Po rokoch psychoterapie sa táto veľmi inteligentná mladá žena naučila: že všetko, na čo spomína, sú falošné spomienky. Marla trpí prosopagnóziou, teda neschopnosťou rozpoznávať tváre. V extrémnych situáciách jej mozok hrá triky, keď zúfalo sa snaží ľudí identifikovať podľa ich tvárí. Keď Marla dostane pozvánku na stretnutie spolužiakov v Alpách, dúfa, že si s nimi môže užívať príjemné a autentické spomienky. Po príchode do zasneženého horského hotela zistí, že všetky izby sú obsadené. Na jedálenskom stole stojí riad, krb praská, ale nikto tam nie je. Marla začne hľadať ostatných. A potom to opäť počuje. Ako niekto pískavo kašle, vonku, v mrazivej tme.