Kniha Viktora E. Frankla Človek hľadajúci zmysel je jednou z najvplyvnejších kníh v psychiatrickej literatúre od čias Freuda. Začína sa dlhou, suchou a hlboko dojímavou osobnou esejou o Franklovom päťročnom pobyte v Osvienčime a ďalších koncentračných táboroch a o jeho úsilí nájsť počas tohto obdobia dôvody, prečo žiť. Druhá časť knihy opisuje psychoterapeutické metódy, ktoré Frankl najprv vyvinul na základe svojich skúseností z táborov. Freud veril, že ľudský život riadi sexuálna túžba a pokušenie. Frankl je naopak presvedčený, že najhlbším pudom človeka je hľadanie zmyslu a cieľa. Franklova logoterapia je preto viac v súlade so západnými náboženstvami ako Freudova psychoterapia.