Daliśmy radę, chłopaku. Wspomnienia

Zvládli sme to, chlapče. Spomienky – Anthony Hopkins

Spomienky

Úprimné a vášnivé spomienky filmovej ikony a komplexného človeka, ktorý už viac ako šesťdesiat rokov inšpiruje divákov svojimi výnimočnými hereckými výkonmi

Anthony Hopkins sa narodil a vyrastal v Port Talbote, waleskom priemyselnom mestečku. Dospel v čase vojny a krízy, obklopený mužmi, ktorí sa vyhýbali prejavom citovej citlivosti. Bol slabým žiakom, takže spolužiaci, rodičia a učitelia ho považovali za zlyhanca a nepripisovali mu žiadnu svetlú budúcnosť. Avšak jedného sobotného večera si tento opovrhovaný chlapec pozrel adaptáciu Hamleta z roku 1948, ktorá v ňom vzbudila dovtedy nepochopiteľnú vášeň a nasmerovala ho na cestu, ktorú mu nikto nepredpokladal.

Sir Anthony úprimne a zaujímavo opisuje jednotlivé etapy svojej kariéry a odhaľuje genézu svojich najznámejších úloh. Vďaka monológu Jaga z Othella sa dostal na prestížnu Royal Academy of Dramatic Art pod krídla samotného Laurencea Oliviera. S Richardom Burtonom sa po prvýkrát stretol v detstve, v dome učiteľky kreslenia, a neskôr sa s ním ocitol tvárou v tvár v divadelnej šatni pred predstavením Equus – už ako plnohodnotný herec. Na vytvorenie nezabudnuteľnej postavy v Kráľovi Learovi využil stoicizmus svojho otca a starého otca.

Úprimne je aj jeho zobrazenie vzostupov a pádov v osobnom živote. Závislosť zničila jeho prvé dve manželstvá a vzťahy s jediným dieťaťom. Kvôli alkoholu takmer zomrel. Táto skúsenosť ho nakoniec priviedla na cestu triezvosti, z ktorej nezostúpil už takmer pol storočia. Podobne ako ostatní muži v jeho rodine neustále bojuje s túžbou po samote a vyhýba sa bližším vzťahom zo strachu, že by ho niekto zranil. S pribúdajúcimi rokmi čoraz viac premýšľa o vlastnej smrteľnosti a pripravuje sa na objav toho, čo jeho otec nazýval Veľkým tajomstvom.

Po celý život, či už v momentoch bolestnej straty, alebo v chvíľach výnimočnej radosti, sprevádza sira Anthonyho jeden nemenný prvok: fotografia trojročného Tonyho. Zachytáva moment, keď dostal druhú šancu na šťastie, tiché predznamenanie chýb, ktoré mal spáchať, a nespočetných možností, ktoré sa mu mali otvoriť. Dnes ho od toho nepokojného dieťaťa delí značná vzdialenosť a pri pohľade na túto fotografiu s hrdosťou hovorí: „Zvládli sme to, chlapče.“