Sońka – Ignacy Karpowicz

Sońka – Ignacy Karpowicz

V živote Sońky sa všetko skončilo už dávno, dávno, spolu s vojnou. Prežila a prežila vtedy toľko, že neskôr už ani nežila, ani necítila, mala len spomienky a psí obojok s gotickým nápisom. Náhodné stretnutie pri vidieckej ceste je začiatkom príbehu, ktorý sa konečne môže vyrozprávať.

Sońkiným dôverníkom sa stáva Igor, uznávaný divadelný režisér, ktorý sa nečakane ocitol niekde mimo dosahu mobilných sietí. Príbeh starenky priebežne pretvára na divadelnú hru a vytvára si vlastnú verziu udalostí. A keď sa zdá, že už vyčerpal všetky nápady, v dedinskej chalupe sa objaví Ignacy, na ktorého sa Igor vytrvalo snažil zabudnúť

Sońka je veľký, ale komorný, jednoduchý, hoci nie ľahký, utlmený, no pritom prekypujúci emóciami, pacifistický a zároveň brutálny príbeh preplnený láskou. Autor využíva konvenciu vojnového románu, aby rozprával o včerajšku a dnes; o tu a tam; o pekle a raji spomienok.

Ignacy Karpowicz opäť prekvapuje, ešte viac nadchýna a dokazuje, že po úspechoch Balladyn, románov a Ości sa natrvalo zaradil do literárnej superligy.

Karpowicz, ako vieme, vie vytvárať snáď najlepšie ženské postavy v súčasnej próze. () A keď Sońka rozpráva o láske a smrti, Karpowicz sa odhodlá k tónom, ktoré u neho doteraz neboli. Objavuje sa druh lyrizmu, ktorý chytá za hrdlo, bez toho, aby bol kýčom.

Justyna Sobolewska, POLITYKA

Soňkin zlý majstrovský kúsok spočíva v prepojení melodramatickej ilúzie s cynickou dezilúziou. Je to románová pasca.

Prof. Przemysław Czapliński, GAZETA WYBORCZA

Sońka je kniha, ktorá dokáže fascinovať. Karpowicz totiž dostal neuveriteľný dar, dar napínavého rozprávania, ktoré žiarí brilantnými postrehmi.

Andrzej Horubała, DO RZECZY