Odchody a rozlúčky na ostrove Eagle – prečo spomienky liečia rany nášho života. »Julie Cooper, v 72 rokoch, sa rozhodla po druhýkrát v živote, že je čas prestať sa vyhýbať osamelosti. Bol to jasný jarný deň, pondelok. Jej manžel Nat bol mŕtvy už štyri roky, jej najlepšia a jediná priateľka Ann už šesť mesiacov. Z okna jej obývačky bolo vidieť more. Biele peny sa usadzovali na vlnách, ktoré sa valili do prístavu. Vietor pohrával s krabmi na člnoch, ktoré ešte nevyrážali na more. Na východe, nad susedným ostrovom Eagle, vychádzalo slnko a červenkasté svetlo sa rozlievalo po vode. Tento začiatok dňa, zafarbený optimistickou ružovou, bol podľa Julie urážkou pre jej pocity. Túžba po Natovi a Anne, ale aj po Mine, ktorá už tak dlho nebola v Stone Harbor, jej srdce stiahla