Knížať Myschkin, ktorý trpí epilepsiou a je známy svojou naivitou, je všetkými nazývaný „idiot“. Po dlhodobom pobyte v sanatóriu sa vráti do Petrohradu, kde sa veľkorysý mladý knížať ocitá v trojuholníkovom vzťahu, z ktorého sa už nedokáže vymanúť. Odteraz ho poháňa láska k Aglaji a hlboké súcit s Nastassjou, v ktorej on ako jediný nevidí len ženu pochybnej povesti, ale trpiaceho človeka. Myschkin je zároveň blázon a svätý, don Quijote lásky.