Sonáty a partity pre sólové husle BWV 1001-1006

Bachove Sei Solo a Violino senza Basso accompagnato, súbor troch sonát a troch partít pre husle bez sprievodu, boli dokončené v roku 1720. Možno vznikli už v roku 1703 a nakoniec boli plodom jeho dlhoročného pôsobenia vo funkcii kapelníka na dvore v Köthene, kde jeho zamestnávateľ knieža Leopold z Anhaltu-Köthenu, kalvín s malými požiadavkami na liturgickú hudbu a zároveň nadšený hudobník, povzbudzoval Bacha, aby napísal veľa inštrumentálnej hudby pre verejnú i súkromnú zábavu. Nič z toho, čo bolo napísané predtým, sa nepriblížilo zložitosti, výrazovému rozsahu a rozsahu tejto hudby, od salvy akordov a rytmickej zložitosti úvodnej Allemandy h mol Partity a nekonečne vynaliezavého rozpracovania variantných "dvojťažiek" toho istého diela až po rozsiahlosť záverečnej Ciaccony d mol Partity, pravdepodobne najdlhšej samostatnej časti napísanej do tej doby, ktorá obsahuje svet kontrastov v 64 variantoch úvodných taktov. Bach, údajne sám vynikajúci huslista, v týchto dielach úplne nanovo definoval virtuózne a výrazové huslistické možnosti. Toto urtextové vydanie Maxa Rostala z Edition Peters je základným kameňom knižnice každého huslistu.

Sonaten und Partiten für Violine solo BWV 1001-1006

Die Sonaten und Partiten für Violine solo (BWV 1001-1006), im Originaltitel "Sei Solo a Violino senza Basso accompagnato." sind sechs Werke von Johann Sebastian Bach, die auf jede Begleitung verzichten. Die Zusammenstellung umfasst drei Sonaten und drei Partiten - Bach verwendet in seiner Reinschrift die Gattungsbezeichnungen "Sonata" und "Partita". Ungewöhnlich ist die polyphone Schreibweise, die eine hochentwickelte Mehrstimmigkeit auf einem einzigen Instrument erzeugt.